Tatranské embryá
Hotel „Krištáľový Štít“ pôsobil zvonku ako bežné sanatórium pre smotánku. Sklo, nerez a výhľad na panorámu Vysokých Tatier, z ktorého sa točila hlava. Ale inšpektor Tomáš Varga, vyslaný z úradu pre dohľad nad biotechnológiami, vedel, že za cenou päťdesiattisíc eur za „víkendový pobyt“ sa skrýva niečo viac než len masáže tatranským lúhom. O kontrolu na Krištáľový Štít sa hlásil sám. Doma v Ružomberku nechal manželku v šiestom mesiaci a nočnú lampičku už namontovanú nad prázdnou postieľkou; posledné týždne čítal o prenatálnej diagnostike viac, než mu úrad ukladal, a niečo v tých luxusných brožúrach o „optimalizovaných deťoch“ mu nesadalo do žalúdka. Chcel vedieť, aký svet práve chystajú pre to jeho.
„Pán inšpektor, ubezpečujem vás, že naša klinika ‚Aethel-Gen‘ dodržiava všetky európske protokoly o prenatálnej diagnostike,“ hovorila riaditeľka kliniky, doktorka Klára Steinová. Bola to žena s tvárou bez jedinej vrásky, pravdepodobne vďaka vlastným produktom, a s hlasom, ktorý bol rovnako chladný ako okolité ľadovce.
„Diagnostika je jedna vec, doktorka,“ odvetil Tomáš a prechádzal prstom po displeji svojho tabletu. „Ale prečo máte v energetických výkazoch spotrebu, ktorá by stačila na napájanie stredne veľkého mesta? A prečo sú vaše odpadové vody plné syntetických pľúcnych surfaktantov?“
Steinová sa ani nepohla. „Ponúkame našim klientom nadštandard. Optimalizáciu plodov pre život v náročných podmienkach. Naši klienti chcú, aby ich deti boli pripravené na svet, ktorý sa mení. Vyššia kapacita pľúc, hustota kostí, ktorá odolá pádom pri lyžovaní, zvýšená odolnosť voči UV žiareniu…“
„Hovoríte o dizajnových deťoch. To je na Slovensku stále sivá zóna,“ prerušil ju Tomáš. „Chcem vidieť sektor C. Ten, ktorý nie je v oficiálnych plánoch budovy.“
Steinová na moment zaváhala. V jej očiach preblesklo niečo ako výpočet rizika. „Samozrejme, inšpektor. Ale upozorňujem vás, že tam prebiehajú vysoko citlivé experimenty podliehajúce korporátnemu tajomstvu.“
Zostúpili výťahom hlboko do žulového masívu pod hotelom. Keď sa dvere otvorili, Tomáša udrel do nosa pach ozónu a niečoho sladkastého, čo pripomínalo vôňu čerstvo pokosenej trávy zmiešanú s krvou.
Sektor C nebol nemocnica. Bola to továreň.
V obrovských sklenených valcoch, naplnených fluoreskujúcou plodovou vodou, sa vznášali embryá. Ale neboli to bežné ľudské plody. Tieto mali neprirodzene široké hrudné koše, prsty zakončené zrohovatenou kožou a ich pokožka mala jemný modrastý nádych – výsledok zvýšenej koncentrácie medi v krvi pre efektívnejší prenos kyslíka.
„Toto je… monštruózne,“ vydýchol Tomáš.
„Je to adaptácia,“ opravila ho Steinová. „Tieto deti budú môcť behať maratón v nadmorskej výške osemtisíc metrov bez kyslíkovej masky. Sú to budúci lídri, prieskumníci, elita.“
Tomáš podišiel k jednému z valcov na konci chodby. Bol v ňom plod, ktorý vyzeral inak. Mal nadrozmernú hlavu a jeho chrbát bol pokrytý radom malých, pulzujúcich výrastkov.
„A toto? Tiež adaptácia na hory?“
Steinová stíchla. „Toto je… vedľajší produkt. Genetická nestabilita. Tieto exempláre nie sú určené na narodenie.“
„Tak prečo ich ešte udržiavate pri živote? Podľa zákona o bioetike musia byť neúspešné embryá okamžite zlikvidované,“ namietol Tomáš a začal fotiť obrazovku prístroja.
Vtedy si to všimol. K výrastkom na chrbte embrya boli pripojené optické káble. Displej vedľa valca neukazoval vitálne funkcie, ale prenos dát.
BITRATE: 400 TB/s. ENCRYPTION: MIL-SPEC. STATUS: DATA STORAGE ACTIVE. COST PER TERABYTE: 0,004 € / ROK. SILICON EQUIVALENT: 11,2 €. MARGIN: OPTIMAL.
„Vy… vy ich používate ako servery?“ Tomášovi sa zatajil dych. „Vy nebudujete deti, vy budujete biologické pevné disky!“
Steinová si povzdychla, akoby vysvetľovala jednoduchú rovnicu dieťaťu. „Kremík má svoje limity, inšpektor. Biologické tkanivo, konkrétne modifikovaná neurónová sieť embryí, má hustotu zápisu, o akej sa kvantovým počítačom ani nesníva. Tieto ‚odpady‘, ako ich nazývate, sú najbezpečnejšie úložiská dát pre nadnárodné banky a zbrojárske firmy. Sú šifrované priamo do genetického kódu. Nikto ich neprelomí, nikto ich neukradne bez toho, aby zničil samotné médium.“
Tomáš cúvol. „Toto nahlásim. Celé toto miesto pôjde k zemi. Ste šialená, Steinová.“
„Mýlite sa, Tomáš. Nie som šialená. Som len efektívna. Viete, aké dáta sú uložené v tom plode, na ktorý sa pozeráte? Sú tam prístupové kódy k európskemu satelitnému systému. A viete, čo sa stane, keby ich niekto skúsil vymazať bez správneho kľúča?“
V tej chvíli sa v miestnosti ozval zvuk sirény. Nie poplachovej, ale skôr… biologickej. Embryá vo valcoch sa naraz pohli. Ich oči, stále prekryté blanami, sa otvorili a všetky sa upreli na Tomáša.
Z reproduktorov v strope sa ozval detský plač, ale digitálne skreslený, premenený na prúd dátových paketov.
„Oni vás cítia, Tomáš,“ zašepkala Steinová. „Sú prepojené s bezpečnostným systémom kliniky. Ich mozgy spracúvajú obraz z kamier rýchlejšie než akákoľvek AI.“
Tomáš sa rozbehol k výťahu, ale dvere zostali zavreté. Z valcov začala vytekať plodová voda. Sklo neprasklo – embryá ho zvnútra rozpustili pomocou modifikovaných enzýmov.
Tieto tvory, ktoré sa nikdy nemali narodiť, sa teraz plazili po nerezovej podlahe. Neboli to bábätká. Boli to biomechanické nástroje s vedomím, ktoré bolo sústavou bankových operácií a vojenských kódov.
Tomáš vytiahol zbraň, ale ruka ho neposlúchala. Cítil v hlave ostrý tlak. Tie veci vysielali neurálny šum. Nabúravali sa do jeho vlastnej nervovej sústavy, rovnako ako sa Steinová nabúrala do ich genómu.
„Viete, Tomáš,“ povedala Steinová, zatiaľ čo jedno z embryí sa mu obmotalo okolo nohy a jeho modifikované prsty sa mu začali zarývať do mäsa, „máme voľný jeden valec v sektore D. Potrebujeme nové úložisko pre archívy Europolu. Váš nervový systém je síce zastaraný, ale po malej modifikácii…“
Tomášov výkrik zanikol v hučaní klimatizácie.
O týždeň neskôr sa v Bratislave na úrade pre dohľad nad biotechnológiami objavila správa od inšpektora Vargu. Stálo v nej: „Klinika Krištáľový Štít spĺňa všetky normy. Odporúčam predĺženie licencie na ďalších desať rokov. Všetko v poriadku.“
Správa bola odoslaná s digitálnym podpisom, ktorý bol šifrovaný s takou precíznosťou, že by ho nijaký počítač na svete nerozlúštil.
V hĺbke Gerlachovského štítu, v novom valci naplnenom modrastou tekutinou, sa vznášal nový objekt. Jeho pľúca boli modifikované, jeho kosti husté a jeho mozog obsahoval štyristo terabajtov kompromitujúcich materiálov na európskych politikov.
Embryo, ktoré kedysi bývalo Tomášom Vargom, otvorilo svoje fialové oči a usmialo sa. Tatranský vzduch tam dole nebol potrebný. Dáta prúdili hladko.