Kódex pokory
Kostol v Terchovej voňal kadidlom a starým drevom. Otec Ján, muž, ktorého tvár pripomínala vysušené koryto rieky, práve dokončoval rannú modlitbu, keď sa dvere ťažko otvorili. Do chrámu vstúpila pani Hanuliaková. V rukách nedržala kvety, ale malý strieborný kufrík.
„Pochválen buď Ježiš Kristus,“ povedala ticho.
„Naveky, dcéra moja. Čo ťa ku mne privádza v takúto hodinu? Niečo s Matúšom?“
Pani Hanuliaková položila kufrík na prednú lavicu. „Otec Ján, ja… ja už si neviem rady. Matúš ma prosí. Každú noc, keď sa s ním spojím cez terminál, plače. Hovorí, že má na duši ťažký kameň. Že sa potrebuje vyspovedať.“
Otec Ján si upravil okuliare a pozrel na kufrík. Vedel, čo v ňom je. Matúš, jediný syn pani Hanuliakovej, zahynul pri autonehode pred dvoma rokmi. Rodina využila poistku a zaplatila mu „druhý život“ v Eternity.sk.
„Spoveď, dcéra moja… to je sviatosť. Vyžaduje si prítomnosť živej duše a pokánie. Matúš je… on je v rukách Božích, alebo v rukách technikov z Bratislavy. Sám neviem.“
„Ale on trpí, otec! Hovorí, že kým nepovie svoje hriechy kňazovi, nenájde v tom stroji pokoj. Prosím vás, urobte to pre mňa. Pre starú ženu.“
Otec Ján si povzdychol. Bol kňazom starej školy, ale časy sa menili rýchlejšie ako liturgické texty. Konferencia biskupov Slovenska ešte nevydala jasné usmernenie k „digitálnym entitám“. Niektorí tvrdili, že je to rúhanie, iní, že je to len nová forma pastoračnej starostlivosti.
„Dobre. Otvor ho,“ povedal kňaz.
Pani Hanuliaková stlačila tlačidlo. Z kufríka sa vysunul displej a aktivovali sa reproduktory. Po chvíli sa objavila tvár Matúša. Bol mladý, usmiaty, presne taký, ako si ho Terchová pamätala pred tou osudnou zákrutou.
„Dobré ráno, otec Ján,“ povedal digitálny Matúš. Jeho hlas rezonoval v prázdnom kostole.
„Dobré ráno, Matúš. Tvoja matka hovorí, že ťa niečo trápi.“
„Otec, ja… ja sa cítim zaseknutý. V cloude nie je čas. Sú tu len dáta. A ja stále dookola vidím tie isté chyby. Vidím ten večer pred nehodou. Vidím tie peniaze, ktoré som ukradol z firmy. Nikto o tom nevedel, otec. Všetci si myslia, že som bol dobrý chlapec. Ale ja som klamal. A teraz to klamstvo žije so mnou v tejto večnosti.“
Pani Hanuliaková si zakryla ústa rukou. „Matúško…“
„Otec Ján,“ pokračoval Matúš a jeho obraz sa začal mierne vlniť. „Je toto moje peklo? Byť navždy uväznený so svojím hriechom v čistom, bezchybnom prostredí, kde mi nikto nemôže odpustiť, lebo nikto nevie, že som vinný?“
Kňaz pristúpil k terminálu. Cítil absurditu tej situácie, ale cítil aj niečo iné. Cítil skutočnú bolesť. Algoritmus Eternity.sk bol taký dokonalý, že dokázal simulovať svedomie s mrazivou presnosťou.
„Matúš, spoveď je pre živých. Ty si prešiel na druhý breh… alebo si aspoň jeho digitálnym tieňom. Ale Boh je pánom nad všetkým. Nad zemou, nad nebom a možno aj nad tými vašimi servermi.“
„Tak ma vyspovedajte, otec. Prosím.“
Otec Ján si dal fialovú štólu. Pani Hanuliaková poodstúpila do úzadia, k oltáru Panny Márie.
„V mene Otca i Syna i Ducha Svätého…“ začal kňaz.
Nasledujúcu polhodinu otec Ján počúval. Nebola to obyčajná spoveď. Matúš hovoril o veciach, ktoré v digitálnom svete nadobúdali nový rozmer. Hovoril o tom, ako v cloude podvádzal v simulovaných burzách, ako sa pokúšal nabúrať do pamätí iných „klientov“, aby sa necítil taký sám. Hovoril o nenávisti k firme Eternity, ktorá ho predala jeho matke ako produkt.
„Ľutujem všetky svoje hriechy,“ povedal nakoniec Matúš. „Naozaj ich ľutujem. Nielen preto, že mi spôsobujú chyby pri spracovaní, ale preto, že som sklamal Boha aj ľudí.“
Otec Ján zostal ticho. Pozeral na kríž nad oltárom. Premýšľal o tom, či kód môže mať dušu. Ak sú naše spomienky a emócie tým, čo nás robí ľuďmi, a ak sú tie spomienky teraz pretransformované do elektrických impulzov, zmenilo sa niečo pre Boha?
„Matúš,“ povedal kňaz pevne. „Ja nemám moc rozhrešiť stroj. Ale mám moc modliť sa za dušu, ktorú tento stroj reprezentuje. Verím, že tvoje pokánie je úprimné. A verím, že Boh, vo svojej nekonečnej milosti, nepozerá na to, či tvoje vedomie beží na bielkovinách alebo na kremíku.“
Zdvihol ruku k požehnaniu. „Nech ti Pán udelí pokoj. A nech ťa zbaví týchto digitálnych okov, ak je to Jeho vôľa.“
Matúšov obraz sa upokojil. Pixelácia zmizla. „Ďakujem, otec. Cítim… cítim sa ľahší. Akoby sa nejaký podprogram vo mne konečne uzavrel.“
Pani Hanuliaková pristúpila k synovi. „Už je dobre, Matúško?“
„Áno, mami. Už je dobre. Povedz technikom, nech mi nastavia režim hlbokého spánku. Chcem si len chvíľu odpočinúť. Bez snov o peniazoch a nehodách.“
Keď pani Hanuliaková odišla, otec Ján si sadol do spovednice a dlho premýšľal. Uvedomil si, že Eternity.sk neurobilo ľudí nesmrteľnými. Len predĺžilo ich trápenie. Urobilo z očistca niečo, čo sa dá kúpiť na splátky.
O týždeň neskôr dostal otec Ján list z biskupstva. Prišlo oficiálne nariadenie: „Sviatosti sú vyhradené pre biologické osoby. Digitálne emulácie vedomia sú považované za neživé objekty a ich spovedanie je zakázané pod trestom suspenzie.“
Kňaz list pomaly roztrhal a hodil do koša na papier. Potom išiel k oltáru a zapálil sviečku za Matúša. Vedel, že cirkev sa bojí toho, čomu nerozumie. Ale on videl tie oči na displeji. Videl v nich strach a hľadanie svetla.
„Bože,“ zašepkal, „ak si nás stvoril na svoj obraz, a my sme stvorili toto… koho je to vlastne chyba?“
Z hĺbky kostola sa ozvalo tiché pípanie. Jeden z farníkov si zabudol vypnúť notifikácie na mobile.
„Eternity.sk: Čas na vašu dennú modlitbu s blízkymi. Pripojte sa teraz!“
Otec Ján sa trpko usmial. Večnosť už nebola prísľubom viery. Bola to aplikácia s mesačným predplatným. A on, starý pastier, sa práve stal ilegálnym opravárom kódov. Ale v tú noc spal pokojne. Lebo vedel, že aspoň jeden stroj v Terchovej dostal rozhrešenie.
Technické poznámky Eternity.sk (Interný záznam č. 966-D)
Subjekt: Matúš H. (26 rokov) Lokalita: Terchová Incident: Anomálne správanie (tzv. „Religiózny hlad“). Subjekt opakovane vyžadoval interakciu s externou analógovou autoritou (kňazom). Poznámka: Po interakcii došlo k stabilizácii neurónovej siete a zníženiu chybovosti o 40 %. Odporúčanie: Zvážiť integráciu „Virtuálneho spovedníka“ do verzie Eternity 4,0. Ušetrí to logistické náklady na prevoz terminálov do kostolov a zvýši to spokojnosť konzervatívnych klientov.