Ešte jedno video
Filip vedel poskladať z papiera žeriava, žabu aj loďku, ktorá naozaj plávala. Teraz chcel líšku. Líšky boli najťažšie – mali uši aj chvost a pri zlom prehnutí vyzerali ako unavené vrabce.
„Jedno video a spím,“ sľúbil sám sebe a zaliezol s tabletom pod paplón.
Video malo minútu. Šikovné ruky v ňom prehli oranžový papier presne tadiaľ, kadiaľ Filip vždy zablúdil. Sledoval každý prehyb ako chirurg.
Video sa skončilo. A skôr než stihol položiť tablet, roztočilo sa v rohu obrazovky malé koliesko. Tri. Dva. Jeden.
Spustilo sa ďalšie video. Papierový drak.
No dobre, pomyslel si Filip. Draka si pozrie tiež, draky sa počítajú k líškam. Veď je to zase len minúta.
Po drakovi prišla veľryba. Po veľrybe chobotnica z ôsmich papierov. Po chobotnici video, v ktorom ktosi skladal origami tak rýchlo, že to vyzeralo ako kúzlo. Filip si ho musel pozrieť dvakrát. Ani raz pritom nepovedal „ešte jedno“. Nemusel. Hovorilo to za neho krútiace sa koliesko.
Vonku medzitým prestali jazdiť autá. V paneláku stíchol výťah. Filipovi to celé ušlo – v jeho izbe ostal už len oranžový svit a koliesko, ktoré sa krútilo namiesto neho.
Keď mama otvorila dvere, tablet svietil do tmy ako maják.
„Filip! Veď je pol desiatej!“
„Už len dopozerám…“ začal Filip a zarazil sa. Vlastne nevedel, čo. Názov videa, ktoré práve bežalo, nepoznal.
Ráno bol Filip ako z cesta. Desiatu nechal doma, do školy si obul dve rôzne tenisky a na matematike zívol tak, že to pani učiteľka počula až pri tabuli.
„Filip, ty si dnes spal?“
„Spal,“ povedal Filip. Nedodal, že málo, a mal pritom čudný pocit, akoby klamal len polovicu.
Keď si poobede konečne sadol k oranžovému papieru, dopadlo to zle.
Líška mala tri chvosty.
Biba, Samova mladšia sestra zo susedného poschodia, by sa z nej možno aj potešila (Biba sa tešila z každej hlúposti), ale Filip vedel svoje. Trojchvostá líška nebola líška. Bol to odkaz od nevyspatej hlavy.
Filip na ňu pozeral bez slova. Potom ju postavil na stôl vedľa žeriava a šiel za mamou do kuchyne.
„Mami, ja som včera nechcel pozerať hodinu. Ja som chcel len jedno video.“
„Tak to už žiadne videá,“ povedala mama prísne. „Tablet večer skrátka nebude.“
Filip zvesil plecia. Mama sa na ne chvíľu pozerala, mlčala a potom si sadla na stoličku.
„Počkaj. To odo mňa nebolo fér. Ty si predsa neurobil nič zlé – ty si len prehral s niečím, čo nevidno. Poď, nájdeme to.“
Tablet si položili medzi seba. Filip pustil líščie video a mama pritlačila prst na miesto, kde sa po skončení roztočilo koliesko.
„Vidíš? Ty si video číslo dva nevybral. Vybral ho tablet. A kým sa krúti to koliesko, berieš druhé video ako súčasť prvého. Ani sa nestihneš spýtať sám seba, či ešte chceš.“
„Ono to nemá koniec,“ povedal Filip pomaly. „Rozprávka má koniec. Kniha má poslednú stranu. Toto je ako… ako keby palacinky samy skákali na tanier, kým sa niekto pozerá.“
„A ty si myslíš, že ješ jednu,“ prikývla mama.
„Ale prečo to tak robia?“ spýtal sa Filip.
„Lebo čím dlhšie pozeráš, tým dlhšie si u nich. Tá aplikácia nechce, aby si videl líšku, Filip. Chce, aby si zostal.“
Vypínač hľadali dobrú chvíľu – aplikácia ho nemala nikde na viditeľnom mieste, akoby sa zaň hanbila. Našli ho až v nastaveniach, schovaný pod tromi ďalšími obrazovkami: automatické prehrávanie. Filip ho prepol vlastným prstom. Na tom trval.
„A keby sme ho neboli našli, nič hrozné,“ dodala mama. „Vypínač sa dá nosiť aj v hlave.“
Potom vymysleli plán – nie žiadne videá, ale vybrané – a napísali ho fixkou na papierik: PRED POZERANÍM SI VYBERIEM. PO POSLEDNOM VYBRANOM VIDEU KONČÍM. TABLET SPÍ NA POLIČKE, NIE V POSTELI.
„Keď video nemá koniec,“ povedal Filip a pritlačil fixku, „koniec mu vyberiem ja.“
„A koľko si vyberieš dnes?“ spýtala sa mama.
„Dve. Líšku. A ešte raz líšku.“
Večer si pustil prvé video. Keď sa skončilo, obrazovka len ticho stála a čakala. Nijaké koliesko, nijaké odpočítavanie. Filipovi to prišlo divné, ako keď v triede zrazu prestane bzučať žiarivka. Až vtedy si všimol, že predtým ho niečo stále tlačilo dopredu.
Vybral si druhé video sám. Dopozeral ho, odniesol tablet na poličku a zhasol.
Chvíľu ešte v tme skladal líšku v hlave. Prehyb, uši, chvost.
Jeden chvost.