Najúprimnejšia reklama na svete

V Tamarinej pokladničke bolo presne jedenásť eur a štyridsať centov. Šetrila od Vianoc a hovorila tomu poklad.

V stredu večer si pustila nové video od Kika Pokusníka. Kiko robil pokusy so sódou a octom a Tamara ho mala rada, lebo sa smial vlastným výbuchom.

Dnes Kiko nevybuchoval. Dnes držal v ruke fialový téglik.

„Kamoši, toto je môj najobľúbenejší tajný objav. TurboSliz! Naťahuje sa, svieti v tme a vonia ako čučoriedky. S kódom KIKO10 ho máš lacnejšie – ale len do nedele!“

Tamara sa posadila. TurboSliz sa v Kikových prstoch ťahal ako guma a fialovo presvital. A poklad zrazu vyzeral akurát taký veľký, ako treba.

Otvorila ďalšie video od Majky Vynálezkyne. Majka zvyčajne stavala roboty zo škatúľ.

Dnes držala fialový téglik. „Kamoši, toto je môj najobľúbenejší tajný objav. TurboSliz! S kódom MAJKA10 ho máš lacnejšie – ale len do nedele!“

Tamara zamrkala.

Tretí bol Ondro Hlavolam, ktorý inak vo videách len skladal kocky a rozprával pritom šeptom, aby sa mu nerozsypali. Dnes rozprával nahlas. A držal fialový téglik. „Kamoši, toto je môj najobľúbenejší tajný objav…“

Tamara vyslovila vetu spolu s ním až do konca. Trafila každé slovo.

Než išla spať, napočítala piatich tvorcov s fialovým téglikom. Päť najobľúbenejších tajných objavov. Päť kódov. Päťkrát tá istá úvodná veta, slovo za slovom, ako básnička na besiedke – akoby im ju všetkým napísal jeden a ten istý niekto.

„Tajný objav, ktorý objavili piati naraz,“ povedala Tamara nahlas, „nie je veľmi tajný.“

Zaklopala na dvere obývačky, kde ocko skladal vypraté utierky.

„Oci, ako môže byť jeden sliz najobľúbenejší u piatich ľudí v ten istý deň?“

„To je dobrá otázka na zastavenie,“ povedal ocko a odložil utierky. „Pusti mi to video ešte raz. A skús ho zastaviť vždy, keď niečo zbadáš.“

Pozerali Kika po kúskoch, ako keď sa hľadá rozdiel medzi dvoma obrázkami. Pri tégliku. Pri kóde. A potom Tamara zbadala slovo – v rohu obrazovky, drobné a nenápadné ako myš v kúte: spolupráca.

„Čo je spolupráca?“

„To je slovo, ktorým sa priznáva reklama,“ povedal ocko. „Znamená, že firma Kikovi zaplatila, aby o slize hovoril pekne.“

Tamara chvíľu mlčala. Bolo jej clivo, ako keď kúzelníkovi vypadnú karty z rukáva.

„Takže Kiko klame?“

„Neklame. Možno sa mu sliz aj páči. Ale nehovorí to len tak – hovorí to za peniaze. A to je rozdiel ako medzi kamarátom a predavačom. Predavač smie chváliť tovar. Len musíš vedieť, že je predavač.“

„A prečo je to napísané také maličké?“

„Aj to je dobrá otázka na zastavenie.“ Ocko sa usmial.

Tamara si otvorila stránku obchodu so slizom. TurboSliz stál dvanásť eur, s Kikovým kódom desať. „ZĽAVA LEN DO NEDELE!“ kričala stránka a pod nápisom odpočítavali červené hodiny.

„A vieš, čo by som spravila teraz ja?“ povedala Tamara. „Pozrela by som, koľko stojí inde.“

A ocko len prikývol. Našli ten istý sliz v dvoch iných obchodoch. V oboch stál desať eur – bez akéhokoľvek kódu, bez hodín, bez kriku.

„Takže tá zľava…“ začala Tamara.

„…nie je zľava. Je to len budík,“ dokončil ocko. „Má ťa zobudiť do nakupovania skôr, než sa stihneš zobudiť do premýšľania. Vieš čo? Poklad ti do nedele nezhorí. Vyspi sa na to.“

Tamara sa na to vyspala. Ráno chcela TurboSliz už len trošku. Na druhý deň už skoro vôbec nie. A cez prestávku si k nej prisadol Riško a vytiahol z tašky fialový téglik. Kúpil si ho hneď v stredu – bez kódu, za plných dvanásť eur, lebo objednával tak rýchlo, že na kód ani nepomyslel.

„A svieti v tme?“ spýtala sa Tamara.

„Svieti,“ pripustil Riško. „Ale čučoriedky z neho cítiť len prvý deň. A v bufete pri plavárni ho majú za desať.“

„Viem,“ vzdychla Tamara. „Aj inde je za desať. Len u Kika k tomu tikajú hodiny.“

Cez víkend Tamara vytiahla spod postele starú škatuľu s domácim slizom, ktorý si kedysi vyrobila s mamou z lepidla a peny. Bol zelený, hrudkovitý a voňal po pene na holenie.

Postavila si telefón na kopu kníh a natočila vlastné video.

„Kamoši, toto je môj najobľúbenejší neznámy objav. Domáci sliz! Nenaťahuje sa ktovieako, v tme nesvieti vôbec a vonia len po pene na holenie. Nikto mi za toto nezaplatil ani cent. A pamätaj: aj milý človek môže hovoriť reklamu. Hľadaj, kto platí.“

Potom zdvihla papier s najväčším slovom, aké sa naň fixkou zmestilo:

NEPLATENÉ.

Video poslala kamarátke Kláre, ktorá odpísala tromi radmi smejúcich sa smajlíkov. Poklad zostal v pokladničke celý – všetkých jedenásť eur štyridsať.