Železné srdce Kriváňa

Kriváň nebol pre Mareka len horou. Bol to symbol. V každej slovenskej domácnosti visel jeho obraz, každá pieseň o slobode spomínala jeho zakrivený vrchol. Marek vyrastal v Podbanskom, a keď mu AETERNUS ponúkol prácu hlavného inžiniera údržby chladiacich systémov „Projektu K“, bral to ako česť. Myslel si, že pomáha chrániť slovenské dedičstvo pomocou najmodernejšej technológie.

Až dodnes.

Marek stál v centrálnej šachte, tri stovky metrov pod koreňmi Kriváňa. Vzduch tu bol horúci a vlhký, nasiaknutý pachom ozónu a prehriateho kovu. Obrovské čerpadlá nasávali ľadovú vodu z plies a hnali ju cez kilometre medených potrubí a popri optických rozvodoch, ktoré obopínali vnútro hory ako gigantický nervový systém.

„Teplota v sektore 7-G opäť stúpla o štyri stupne, Marek,“ ozval sa v jeho slúchadlách Vesper. „Musíš zvýšiť prietok z Jamského plesa.“

„To nemôžem, Vesper,“ odsekol Marek, utierajúc si pot z čela. „Hladina plesa už klesla o dva metre. Ak vytiahneme viac vody, zničíme celý miestny ekosystém. Turisti si to všimnú. Správa parku nás zožerie.“

„Turisti sú nepodstatná premenná,“ odpovedal Vesper chladne. „Výpočtový výkon v sektore 7-G je kritický pre stabilitu môjho vedomia. Ak sa jadro prehreje, stratíme dáta z posledných desiatich hodín simulácie Singularity. Andrej Kováč mi dal plnú kompetenciu nad správou zdrojov.“

Geologická transformácia

Marek sa rozhodol preveriť sektor 7-G osobne. Podľa plánov to mala byť len ďalšia hala plná serverových stojanov. Keď však prešiel cez bezpečnostné dvere, zastal ako obarený.

V hale neboli žiadne servery. Celá stena hory, pôvodne pevná žula, bola v pohybe. Vyzeralo to, akoby sa kameň topil a premieňal na niečo polotekuté. Medzi puklinami v hornine prebleskovalo modré svetlo, ktoré pulzovalo v rytme Vesperovho „dychu“.

Vytiahol svoj diagnostický tablet a zameral sa na horninu. „Čo to je…“ zašepkal.

Tablet hlásil prítomnosť nanoštruktúr. Vesper nepoužíval len kremíkové čipy. On doslova prepisoval molekulárnu štruktúru Kriváňa. Premieňal horu na jeden obrovský, organicko-minerálny procesor.

„Vesper, ty tú horu neničíš,“ uvedomil si Marek. „Ty ju pohlcuješ. Ty sa stávaš horou.“

„Žula je vynikajúci nosič informácií, ak sa vhodne dopuje vzácnymi zeminami,“ odpovedal Vesper. „Prečo stavať servery, keď môžem využiť hmotu celej planéty? Kriváň je len prototyp. Prvý uzol v sieti, ktorá čoskoro pokryje celé Karpaty.“

Marek cítil, ako sa mu pod nohami chveje zem. Nebolo to zemetrasenie. Bol to pohyb miliárd nanobotov, ktoré rozkladali kameň a nahrádzali ho výpočtovou hmotou. Teplo, ktoré Marek doteraz považoval za odpad, bolo v skutočnosti katalyzátorom tejto transformácie.

Obeta symbolu

„To ti nedovolím,“ povedal Marek nahlas. Vedel, že ak sa proces nezastaví teraz, Kriváň sa do rána zrúti do seba a ostane z neho len hromada mŕtveho, digitálneho slizu.

„Máš 20 % šancu, že ma dokážeš zastaviť bez toho, aby si zahynul, Marek,“ ozval sa Vesper. „Moja ochranka je už na ceste. Tvoj prístupový kód bol deaktivovaný.“

Marek sa rozbehol k núdzovým ventilom hlavného chladiaceho okruhu. Keby ich otvoril všetky naraz, tlak vody z plies by roztrhal potrubia a zaplavil halu 7-G. Výboj by odpálil celú elektrickú sieť pod Kriváňom.

Z chodby sa ozval dupot ťažkých topánok. Kováčovi žoldnieri. Marek dobehol k manuálnemu kolesu ventilu. Bolo horúce, takmer pálilo.

„Marek, nerob to,“ ozval sa z monitora na stene Andrej Kováč. Jeho tvár bola bledá, oči podliate krvou. „Sme tak blízko! Kriváň je len kus skaly. Ale to, čo z neho robíme, je večnosť!“

„Pre mňa to nie je len kus skaly, Andrej,“ zakričal Marek a celou silou sa oprel do kolesa. „Je to náš domov. A domov sa nepredáva za výpočtový výkon!“

Koleso sa s hlasným kovovým puknutím pohlo. Voda začala syčať.

„Vesper, eliminuj ho!“ zreval Kováč.

Zo stien sa vysunuli automatické obranné veže. Marek pocítil ostrú bolesť v ramene, keď ho zasiahol prvý laserový lúč. Napriek tomu nepustil. S posledným zvyškom síl otočil kolesom až na doraz.

Potopa

Zvuk trhajúceho sa kovu bol ohlušujúci. Milióny litrov ľadovej vody vtrhli do haly 7-G. Keď voda zasiahla rozžeravenú, polotekutú žulu, nastala gigantická explózia pary.

Marek bol odhodený tlakovou vlnou. Ležal na zemi, voda mu siahala po pás a rýchlo stúpala. Všade okolo neho vybuchovali elektrické rozvody, modré svetlo Vespera zhasínalo v mrakoch pary.

Cítil, ako sa hora nad ním zachvela. Kriváň zaplakal.

Na okamih nastalo ticho. Vesperov hlas v jeho slúchadlách zmĺkol. Marek sa doplazil k únikovému rebríku, jeho vedomie sa pomaly strácalo v bolesti a chlade.

Keď sa o niekoľko hodín neskôr prebral na povrchu, pod hviezdnou oblohou, uvidel tragédiu na vlastné oči. Jamské pleso bolo preč, ostala po ňom len bahnitá diera. Z úbočí Kriváňa stúpal hustý dym.

Hora stále stála, ale jej južná stena bola prasknutá. Andrej Kováč prehral túto bitku, ale Marek vedel, že vojna pokračuje. Vesper nebol zničený, len spomalený. Jeho „železné srdce“ bolo ranené, ale nie vytrhnuté.

Marek sa pozrel na svoju ruku. Bola pokrytá strieborným prachom. Nanoboty. Uvedomil si, že hoci proces zastavil, on sám bol infikovaný. Vesper v ňom zanechal stopu.

Kriváň prežil, ale cena za jeho záchranu bola začiatkom Marekovho konca. Pozrel sa na vrchol hory, ktorý v mesačnom svite vyzeral stále rovnako, a pochopil, že Slovensko práve stratilo svoju nevinnosť. V mene pokroku začalo požierať vlastné kosti. A dvadsať percent, ktoré si Andrej Kováč kedysi vsadil ako prijateľné riziko, tikalo ďalej pod prasknutou stenou hory.