Dedičstvo v bitovom poli
Košická pobočka Eternity.sk sídlila v zrekonštruovanej budove bývalej tabačky. Tehlové steny, ktoré kedysi absorbovali vôňu tabaku, teraz ukrývali servery bzučiace v dusíkovom chlade. V malej zasadačke s výhľadom na Dóm svätej Alžbety sedeli proti sebe Peter a Jana. Súrodenci, ktorí sa nerozprávali od otcovho pohrebu pred tromi mesiacmi.
Medzi nimi sedel Dr. Halák, muž s tvárou vytesanou z prísnosti a s okuliarmi, ktoré mu neustále premietali právne precedensy priamo na sietnicu.
„Situácia je nasledovná,“ začal Halák a položil na stôl malý, strieborný USB kľúč s gravírovaným logom Eternity. „Váš otec, pán Milan Baláž, si pred smrťou nezvolil primárneho správcu svojho digitálneho vedomia. Podľa slovenského zákona o digitálnom dedičstve z roku 2041 prechádzajú práva na dedičov v rovnakom pomere. Problém je v tom, že vedomie nie je možné rozdeliť na polovice ako rodičovský pozemok.“
„Ja nepotrebujem polovicu,“ vyhlásil Peter a narovnal si kravatu. „Ja potrebujem prístup k jeho korporátnym spomienkam. Otec mal v hlave prístupové kódy k švajčiarskym účtom našej firmy a detaily o zmluvách v Dubaji. Bez neho je firma paralyzovaná. On je v podstate náš najdrahší nehmotný majetok.“
Jana sa na brata pozrela so znechutením. „Majetok? Peter, hovoríš o otcovi! On tam v tom cloude nie je preto, aby ti diktoval kódy. Je tam preto, aby sme ho mohli ešte niekedy vidieť. Aby moje deti spoznali svojho starého otca.“
„Tvoje deti môžu vidieť fotky, Jana. Firma potrebuje kapitál,“ odsekol Peter. „Otec by chcel, aby jeho impérium prežilo. To je jeho skutočný odkaz.“
Dr. Halák si odkašľal. „Máme tu však technickú komplikáciu. Pán Baláž si zaplatil balík ‚Eternity Personal‘, nie ‚Eternity Business‘. To znamená, že jeho digitálne vedomie je chránené šifrovaním osobných spomienok. Ak sa k tým dátam chceme dostať, musíme vykonať takzvaný ‚Hlboký ponor‘. Je to invazívny proces, ktorý môže trvalo poškodiť jeho emočnú integritu.“
„Čo to znamená v ľudskej reči?“ opýtala sa Jana.
„Znamená to,“ vysvetlil právnik, „že ak vypreparujeme tie kódy a obchodné tajomstvá, váš otec môže prísť o spomienky na vašu matku, na vaše detstvo, alebo na to, kým v skutočnosti bol. Stane sa z neho živá excelovská tabuľka.“
V miestnosti nastalo ticho. Peter bubnoval prstami po stole. Jana mala oči plné sĺz.
„Otec by tú obeť priniesol,“ povedal Peter chladne. „Vždy hovoril, že biznis je na prvom mieste. Jana, ak tie účty neotvoríme, prídeme o dom, o autá, o všetko. Chceš, aby sme boli chudobní, len aby si si mohla raz za mesiac pokecať s duchom, ktorý si aj tak nepamätá, čo mal včera na večeru?“
„Ty si netvor,“ zašepkala Jana. „On si pamätá. Včera sme sa rozprávali cez terminál u mňa doma. Rozprával mi o tom, ako ma prvýkrát bral do školy. Mal v hlase ten istý tras ako vtedy. Plakal, Peter. Digitálne duše plačú, vedel si to?“
„To je len emočná subrutina, ktorá má vyvolať empatiu,“ odfrkol si Peter. „Marketingový ťah Eternity, aby sme platili vyššie mesačné poplatky. Nič viac.“
Dr. Halák aktivoval terminál uprostred stola. „Páni, pán Baláž je v pohotovostnom režime. Navrhujem, aby sme sa ho opýtali priamo. Jeho súhlas by vyriešil právnu dilemu.“
Vzduch nad stolom sa zachvel a zhmotnil sa do postavy Milana Baláža. Sedel v kresle, ktoré v realite už dávno neexistovalo. Vyzeral zdravo, mal na sebe svoj obľúbený poľovnícky sveter.
„Ahoj, ocko,“ povedala Jana mäkko.
Milan zdvihol hlavu. „Januľka. Peter. Rád vás vidím spolu. Už ste sa dohodli na tej chate v Tatrách? Hovoril som vám, že tú strechu treba opraviť pred zimou.“
Peter sa naklonil dopredu. „Otec, kašli na strechu. Sme v právnej kancelárii. Potrebujeme tie kódy k projektu Alpha. A prístup k účtom v Zürichu. Banka od nás žiada tvoj digitálny podpis a autorizáciu.“
Milanova tvár sa na moment stiahla. „Alpha? Peter, teraz nie. Práve som si spomenul, ako sme s tvojou mamou boli v osemdesiatom piatom na Jadrane. Tá vôňa borovíc… cítim ju tu, v cloude je to také jasné…“
Peter na okamih stíchol. Na Jadrane vtedy bol aj on – šesťročný, na otcových pleciach, prvý raz videl more. Prehltol a zahnal tú spomienku, ako sa zaháňa mucha.
„Otec, sústreď sa!“ skríkol. „Firma krachuje! Potrebujem tie čísla!“
„Peter, nekrič naňho,“ zastala sa ho Jana. „Ocko, nič mu nehovor, ak nechceš. Oni ti chcú vymazať spomienky, aby sa dostali k peniazom. Chcú ťa premeniť na stroj.“
Milan sa pozrel na svoju dcéru a potom na syna. Jeho obraz na sekundu preblikol, akoby bojoval s vnútorným konfliktom.
„Peniaze…“ zamrmlal Milan. „Vždy to bolo o nich, však? Celý život som robil, aby ste mali všetko. A teraz som tu, v tejto krabici, a vy sa stále hádate o to isté.“
„Otec, toto nie je hádka, toto je prežitie,“ naliehal Peter. „Daj mi tie kódy a ja ti sľubujem, že ti kúpim ten najlepší balík ‚Premium Infinity‘. Budeš mať simuláciu celého sveta, nielen tejto jednej izby. Budeš môcť lietať, otec!“
Milan sa smutne usmial. „Lietať? Peter, ja nechcem lietať. Ja chcem ísť spať. Naozaj spať. Tu v cloude sa nikdy nespí. Je to ako neustály kofeínový šok. Myšlienky mi behajú rýchlosťou svetla. Vidím všetky svoje chyby v HD rozlíšení. Vidím, ako som na vás nemal čas. Ako som tvoju mamu nechal samú, keď ma najviac potrebovala.“
Otočil sa k právnikovi. „Pán Halák, je pravda, že ten invazívny proces mi vymaže osobnosť?“
Halák prikývol. „Existuje 92-percentná pravdepodobnosť, že vaše vedomie sa zredukuje na funkčné dáta. Stratíte vnímanie seba samého ako identity.“
Milan sa zhlboka nadýchol – hoci pľúca nemal, emulácia dychu bola dokonalá. „Dobre. Peter, dám ti tie kódy. Všetky do jedného. Aj tie, o ktorých nevieš.“
Peter víťazoslávne pozrel na Janu. „Vidíš? Otec má rozum.“
„Ale mám jednu podmienku,“ pokračoval Milan a jeho hlas nadobudol autoritu, ktorú mal počas svojho života. „V momente, keď sa tie dáta prenesú do tvojho systému, môj profil v Eternity bude definitívne a úplne vymazaný. Žiadne prémiové balíky. Žiadna večnosť. Chcem, aby ste ma vypli.“
Peter stuhol. „Ale… otec… potom ťa už neuvidíme. Firma ťa môže potrebovať ako poradcu…“
„Firma má teba, Peter. Buď taký dobrý, ako si o sebe myslíš. Ale mňa už do toho nezaťahuj. Jana, dcérka moja… odpusť mi. Chcem ísť za mamou. Ak je niečo ‚potom‘, chcem tam byť s ňou. A ak nie je nič, tak chcem aspoň to nič. Lebo toto tu… toto nie je život. Je to len ozvena v prázdnej hale.“
Jana plakala nahlas. „Dobre, ocko. Ak je to to, čo chceš… súhlasím.“
Peter váhal. Pozrel na sestru, potom na otca. V jeho očiach sa prvýkrát objavil náznak niečoho, čo nebolo chamtivosťou. Možno to bol strach. Strach z toho, že bude musieť svetom kráčať bez otcovho tieňa, hoci aj digitálneho.
„Dobre,“ povedal Peter potichu. „Súhlasím.“
Dr. Halák pripravil prenosový protokol. „Pán Baláž, proces začne o tri, dva, jedna…“
Milan Baláž sa naposledy usmial na Janu. „Nezabudni zaliať tie muškáty na balkóne, Januľka. Vždy ich máš také pekné…“
Obraz sa začal rozpadať na prúdy čísel. Tisíce a desaťtisíce hexadecimálnych kódov sa liali vzduchom ako digitálny vodopád. Peter ich sledoval na svojom tablete: prenosový protokol ukladal kľúče a prístupy do notárskeho úložiska, odkiaľ ich vydajú až po overení v dedičskom konaní. Boli to len čísla na displeji, ale on v nich videl celé otcovo impérium.
A potom, rovnako náhle ako to začalo, všetko stíchlo.
Holografický projektor zhasol. Strieborný USB kľúč na stole začal blikať na červeno – indikátor prázdneho úložiska.
Peter sedel s tabletom v rukách. Mal všetko, čo chcel. Stal sa jedným z najbohatších mužov na Slovensku. Ale v tej tichej zasadačke v Košiciach sa cítil menší než kedykoľvek predtým.
Jana vstala bez slova. Nechcela jeho peniaze, nechcela jeho firmu. Vyšla von na ulicu, do chladného košického večera. Pozrela sa hore na hviezdy, ktoré svietili nad Dómom svätej Alžbety. Prvýkrát po troch mesiacoch cítila, že jej otec je skutočne preč. A v tom smútku našla podivný, horký pokoj.
Technické poznámky Eternity.sk (Interný záznam č. 945-A)
Subjekt: Milan B. (71 rokov) Lokalita: Košice – pobočka Tabačka Incident: Dobrovoľná terminácia vedomia po extrakcii dát (Vymazanie na žiadosť používateľa). Poznámka právnika: Všetky protokoly boli dodržané. Práva na dáta prešli na dedičov. Záver marketingu: Prípad Baláž ukazuje riziko „Digitálnej eutanázie“. Odporúčame do budúcich zmlúv pridať doložku o „Minimálnej dobe zachovania vedomia (10 rokov)“, aby sa predišlo predčasnému výpadku tržieb z predplatného.