Robot, ktorý si vymyslel žirafu

Trieda 3. A chystala plagát o zvieratách a pani učiteľka priniesla novinku: do školského počítača sa nasťahoval textový pomocník. Napíše sa mu otázka a on odpovie. Rýchlo, ochotne a krajším písmom, než píše ktokoľvek v triede.

„Je to stroj na slová,“ povedala pani učiteľka. „Dnes ho vyskúšame.“ Deti mu aj tak od prvej minúty hovorili robot.

Deti sa striedali. Pomocník vedel, koľko váži slon (veľa), či spí ryba (áno, ale bez viečok) a ako dlho žije korytnačka (dlhšie, ako trvá celá základná škola).

Potom prišla na rad Klára. Klára milovala žirafy a chcela o nich na plagát niečo, čo nevie nikto.

Napíš mi zaujímavosť o žirafách na Slovensku, naťukala.

Pomocník sa ani nezamyslel:

V zoologickej záhrade na strednom Slovensku žije vzácna modrá žirafa menom Bublina. Modré sfarbenie získala vďaka strave bohatej na čučoriedky. Viac sa dočítate v knihe Modré zázraky našich zoo.

Trieda naraz zatajila dych.

„Modrá žirafa!“ Riško už bral pastelky. „Tú dávam do stredu plagátu!“

„S čučoriedkami okolo!“ pridala sa Zuzka.

Klára žiarila. Modrá žirafa Bublina – a k tomu aj kniha, v ktorej sa o nej píše! Odpoveď znela učene, mala dlhé vety a nemala ani jednu chybu. Presne tak vyzerá pravda, nie?

A predsa. Klára poznala žirafy z encyklopédií a spomínala si na vetu, že žirafy majú škvrny ako odtlačky prstov – každá žirafa iné. O modrej žirafe nečítala nikdy. A niečo také by muselo byť v každej knihe o zvieratách hneď na obálke.

Bolo to príliš krásne. Tak krásne ako darček, ktorý je krajší zvonka než zvnútra.

„Pani učiteľka,“ prihlásila sa Klára, „môžem si to overiť, kým to Riško nakreslí?“

„Detektívka Klára.“ Pani učiteľka sa usmiala. „Nech sa páči. Riško, pastelky do pohotovosti, ešte nie do akcie.“

Klára našla zoo, o ktorej pomocník písal, a otvorila jej stránku. Prešla celý zoznam zvierat: ťavy, rysy, medvede, dve obyčajné – nádherne strakaté – žirafy. Rothschildove. Žiadna Bublina.

„Možno ju ešte nestihli dopísať,“ nevzdával sa Riško, ktorý mal modrú pastelku pripravenú ako štafetový kolík.

„Modrú žirafu?“ Klára naňho pozrela ponad obrazovku. „Keby mali modrú žirafu, Riško, mali by ju na plagáte, na lístkoch aj na bráne. Modrá žirafa by tú zoo živila.“

To znelo rozumne aj Riškovi.

Potom skúsili s pani učiteľkou nájsť knihu Modré zázraky našich zoo. Hľadali v školskej knižnici aj v katalógu tej veľkej v meste.

Kniha neexistovala.

„Ale ten robot si predsa nemôže len tak vymýšľať!“ rozhorčil sa Riško. „Je to počítač! Počítače vedia veci!“

„Skúsme sa ho spýtať ešte raz,“ navrhla pani učiteľka.

Naozaj existuje modrá žirafa Bublina? napísala Klára.

Ospravedlňujem sa za nepresnosť. Modrá žirafa Bublina pravdepodobne neexistuje. Mám napísať inú zaujímavosť o žirafách?

Trieda zašumela. Zuzka sa spýtala nahlas presne to, čo si mysleli všetci: „Tak prečo to predtým napísal, akoby ju videl na vlastné oči?“

„Lebo on nevidí,“ povedala pani učiteľka. „On skladá slová tak, aby k sebe pekne pasovali. Modrá – žirafa – čučoriedky – zoo. Znie to dobre? Znie. A on nevie, kedy zo skladania vznikne pravda a kedy rozprávka. To musí overiť niekto, kto vie listovať. Niekto ako Klára.“

„Takže je pokazený?“ spýtal sa Riško.

„Nie je pokazený. Len je to rozprávkar, ktorý sa tvári ako pán profesor,“ povedala Klára. „Rozprávky mu idú výborne. Ibaže na plagát s faktami nepatria. Pekná odpoveď môže byť nápad – pravdu treba overiť.“

A tak sa dohodli. Pomocníka požiadali o rozprávku O modrej žirafe, ktorá sa hanbila za svoju farbu, kým nezistila, že ju vidno aj v tme. Čítali ju v piatok na koberci. Mala veľký úspech – rozprávka totiž smie byť vymyslená celá.

Na plagát prišli strakaté Rothschildove žirafy. Aj veta o škvrnách ako odtlačkoch prstov – tú našli v dvoch knihách. Každý overený fakt dostal od pani učiteľky malú zelenú pečiatku.

A úplne do rohu plagátu nakreslil Riško maličkú modrú žirafu s nápisom: MASKOT 3. A – NEEXISTUJE, ALE DRŽÍ NÁM MIESTO.

„Miesto pre čo?“ spýtal sa ktosi.

„Pre odpovede, ktoré znejú krásne,“ povedala Klára, „kým ich niekto neoverí.“

Bublina sa z rohu usmievala a mávala – Riško jej domaľoval aj čučoriedku. Vymyslenú, pravdaže. Tá tam smie byť.