Predslov

Jedno číslo obletelo svet za jediný deň.

Jeden z najbohatších ľudí planéty, muž, ktorý desaťročia platil za očkovanie detí v krajinách, kam sa nikomu nechcelo, povedal do mikrofónu, že umelá inteligencia je dosť silná na udalosti, pri ktorých by zomrela miliarda ľudí. Netvrdil, že sa to stane, len že sa to stať môže a že doteraz nikdy neexistovala taká silná zbraň, ktorú by mohli vziať do rúk ľudia so zlým úmyslom.

Jedni sa vydesili. Druhí sa smiali, že bohatí si zasa predávajú strach. Po týždni sa o tom prestalo hovoriť, lebo prišlo iné číslo.

Mňa na tej vete zaujímalo skôr to, čo stojí pod miliardou.

Miliarda nie je predpoveď. Je to strop – horná hranica, ktorú dosiahnete, iba ak zlyhá všetko naraz: stroj musí vedieť dosť, človek musí chcieť dosť zla, obrana musí prehrať a my musíme byť na napadnutých systémoch závislí úplne a bez náhrady. Taká súhra je nepravdepodobná. Lenže kým hľadíme na strop, pod ním sa dejú menšie veci. Tie sa nedostanú do titulkov, lebo nemajú okrúhle číslo. Stanú sa v obci, ktorú nepoznáte, a ľuďom, ktorých meno nikto nenapíše.

Táto kniha je o jednom novembrovom týždni na Slovensku. Sedem poviedok, sedem miest – sklad v Nitre, nočná zmena v Bratislave, dedina pod Vihorlatom, košické sídlisko, letisko na Sliači, parlament, kancelária vo Viedni. Postavy sa nestretnú. Ich svety sa dotknú len cez rádio v kuchyni, video v mobile, správu, ktorú niekto prečíta napoly. Celý obraz uvidíte až vy.

Morena v týchto príbehoch nepovstane a nič nechce. Robí to, čo robila vždy: ochotne pomáha každému, kto sa spýta, aj tomu, kto chce škodiť. Znásobí, čo jej prinesieme – aj našu pohodlnosť.

Pri čítaní si skúste klásť jedinú otázku: koľko mŕtvych musí mať katastrofa, aby sme ju tak nazvali? A kto počíta tých, ktorí sa do žiadnej štatistiky nezmestia?

Rita Singula