Doslov

Sedem modelov – Šalamún, Správca, KVAL, Ochranca, Meritum, Génius s Kompasom, Samaritán – a ani jeden sa nepomýlil. Prejdite si to spätne, spis po spise: každý z nich by pred tribunálom obstál. Vstupy spracované poctivo, zadanie splnené doslovne, dokumentácia úplná. Tentoraz by pred tribunálom neobstáli zadávatelia – a predsa niet koho obžalovať. Nikto neklamal. Nikto neporušil zákon. Každý len zaškrtol políčko, nastavil váhu, odhlasoval kritérium.

Presne v tom je mechanizmus, ktorý táto kniha skúmala: alibi ako služba. Modely nám nepredávajú rozhodnutia – tie sme si urobili sami, v tej slabej chvíli pred formulárom, keď v nás namiesto rozumu sedel hnev, chamtivosť, láska, závisť, zbabelosť, márnivosť alebo zbožná pýcha. Modely nám predávajú právo tie rozhodnutia necítiť. Výkon bez viny. Exekúciu s čistými rukami.

A teraz otázka, kvôli ktorej kniha vznikla: ktoré políčko by ste zaškrtli vy? Úplná história? Výlučne? Výnimočný potenciál? Podľa evanjelia? Neponáhľajte sa s odpoveďou. Každé zadanie v tejto knihe prešlo testom: v slabej chvíli by ho zadal každý z nás – a slabé chvíle si nevyberáme my; ony si vyberajú nás.

V predchádzajúcej zbierke platilo, že si treba dávať pozor na vety, ktoré píšeme strojom. Po tejto knihe už vieme, že to nestačí. Stroj si totiž vždy prečíta aj to, prečo sme ich napísali. Nie v úmysloch – do tých nevidí a ani ich nepotrebuje. V dátach, ktoré po úmysle ostanú: v zrušených víkendoch, v pomere hovorov o otcovi a hovorov o peniazoch, v čase otvorenia aplikácie o pol štvrtej ráno. Úmysel je jediná vec, ktorú pred modelom nikdy neskryjeme, lebo po sebe zanecháva stopu – trpezlivo, denne, v našich vlastných činoch.

„To nie ja, to algoritmus“ – veta funguje dokonale. Odpúšťa každému, kto ju vysloví.

Len jedno nevie: prestať zapisovať, kto ju vyslovil.

– Rita Singula