Slovo pre dospelých

Ak ste túto knihu čítali spolu s dieťaťom, máte náskok: zažili ste tie isté príbehy ako ono. Dospelí v nich okrem iného hovoria päť viet, ktoré sa dajú požičať kedykoľvek – pri večeri, v aute, pri obrazovke:

„Zahráme sa na nájdi chybu. Ty si detektívka. Ja len listujem.“ (Lujzina mama – keď chcete niečo preskúmať spolu a prenechať objav dieťaťu)
„Ja úprimne netuším, čo si taká hra pamätá a komu to ukazuje. Tak to poďme spolu nájsť.“ (Šimonov ocko – keď sami neviete, ako tá vec funguje)
„A čo ti na tom najviac prekáža?“ (Zojina mama – keď niečo trápi dieťa a vy ešte neviete, čo)
„Poďme radšej zistiť, kto ti tie videá vlastne vyberá.“ (Emina mama – keď je lákavé aplikáciu jednoducho zmazať)
„Aha. A tlačí ťa to?“ (Oliverov ocko – keď sa dieťa priznáva a potrebuje, aby ste nevybuchli)

A jedna veta, na ktorej tejto knihe záleží najviac: „Neviem – poďme to zistiť spolu“ je pri strojoch úplne v poriadku. Deti v týchto príbehoch nemali dokonalých dospelých. Mali takých, ktorí si sadli vedľa nich. A stačilo to.

Ak dieťa príde s niečím až po chybe – po kliknutí, po poslaní, po prikývnutí – je to dôkaz dôvery, nie zlyhania výchovy. A platí ešte jedno: zastaviť sa dá aj uprostred chyby. Aj pre nás.

Sedem otázok do triedy či k stolu

Jedna na poviedku. Otázky nemajú jedinú správnu odpoveď – majú rozviazať reč.

Hračka, ktorá neexistovala: Podľa čoho spoznáš, že obrázok nakreslil stroj? A prečo medzi dokonalými obrázkami nebola ani jedna obyčajná fotka?
Fotka, ktorú nikto neodfotil: Prečo Tobias fotku neposlal ďalej, hoci bola smiešna? Čo by sa zmenilo, keby ju poslal?
Hlas, ktorý volal starkej: Prečo Vande a starkej pomohlo zavolať naspäť na uložené číslo? Komu by si zavolal ty, keby ťa hlas v telefóne súril?
Robot, ktorý si všetko pamätal: Čo by si robotovi v hre povedal – a čo už nie? Kedy ti pomôže otázka „Povedal by som to celej triede?“
Kamarát, ktorý vždy súhlasí: Prečo je dobré, že sa Sima vie aj nahnevať? Čím sa líši od Feriho?
Obrazovka, ktorá vedela, čo chcem: Kto vyberá, čo uvidíš ty? A čo by si si objednal, keby to záležalo len na tebe?
Básnička z cudzej hlavy: Kedy je pomoc stroja ešte pomoc – a kedy už báseň nie je tvoja? Kde je rebrík a kde strom?